Kapitola4 Odcházdam!
Michael:
Už som bol pomerne ďaleko od jej domu zrazu som začul ako na mňa niekto volal. Tak som zastal a obzrel som sa. Bola to Emily. Keď prišla ku mne všimla som ako plače. ,,Emily čo sa ti stalo?" Spýtal som sa a ona sa mi vrhla do náruče a rozplakala som sa ešte viac. ,,Jiijimy ma podviedddol." Povedala cez silný plač. ,,To je kto Jimy tvoj priateľ?" Spýtal som sa a silnejšie som ju objal. ,, Môjjj snúbennec ". Ja som si len vzdychol. ,,Michael prepáč že ťa týmto zaťažujem ale mám taký pociť ako keby si bol najnormálnejší človek". Povedala a snažila sa o úsmev. ,,To je v poriadku mne to nevadí hlavne že sa ti trošku uľavilo". ,,Ďakujem" ,,Ideš ku mne do hotela, objednám ti izbu." ,,Nie Michael ja nechcem ťa zaťažovať" ,,To vôbec nie nezaťažuješ ma." povedal som a pohladil ju po vlasoch. ,,Michael ja ešte stále nerozumiem ako my to mohol urobiť ja ho tak ľúbim no teda ľúbila som a teraz chcem od neho odísť". Povedala a sklonila zrak k zemi. ,,Urobil chybu,každý robí chyby". ,,Áno viem ale toto už bolo po 2 krát 1krát som mu to odpustila ale teraz už nie" ,,Tak to je iné". ,,Poď ideme do hotela". Povedal som a usmial som sa na ňu. Keď sme boli v hoteli objednal som jej izbu a dal som jej svoju košeľu ako pyžamo. Potom sme si už išli ľahnúť. Nemohol som zaspať musel som na ňu myslieť. Niečo som mnou urobila. Pri týchto myšlienkach som zaspal.
Emily:
Je taký úžasný dokáže ma upokojiť jediným úsmevom a objatím je dokonalý. Pri ňom mám pocit že my nič nechýba je taký pozorný a vie počúvať a pomôcť je zábavný proste jedným slovom neopísateľný. Ale stále ma trápilo čo som videla nemohla osm uveriť ako my to mohol urobiť. A ešte ten jeho ksicht keď som vošla akože ty tu čo robíš , ako keby si myslel že som odyšla a ja odídem nezostanem pri ňom už ano jeden deň neznášam ho začína sa mi hnusiť. Nemohla som zaspať tak som myslela na Michaela a snívala som o tom aké by bolo krásne keby som s ním žila. Viem bolo by to ťažké žiť pri hviezde ako je on a bude to ešte horšie lebo prídu ďalšie albumy a ľudia budú z neho šalieť a nebude mať čas na mňa viem každá ktorá ho milujem by povedala že by jej to nevadilo ale po čase by to vzdala byť každý deň sám doma od rána až do noci a keď by mal voľno tak by spal a vôbec sa im nevenoval. Musí to byť aj pre neho ťažké ale jeho to baví a robí to rád on to neberie ako prácu ani ako dajáku povinnosť berie to ako zábavu pre neho. O nedlho som zaspala a tešila sa čo bude ďalej. Keď som konečne zaspala niekto zaklopal na dvere..................................
Boze to je fakt super
(Katra, 30. 6. 2010 16:53)